Ako sa však hovorí, nie každý deň je nedeľa (ešte raz sa vopred ospravedlňujem fundamentalistom za eventuélnu dezinterpretáciu) a nie každý mladý prírastok do tejto disfunkčnej rodiny sa popasuje s životným štýlom tzv. „aktívneho bloggera.“ Áno, už je to tu. Dostávame sa ku koreňu problému vyhasínajúcich životov mladých, aktívnych bloggerov. Prídu, otvoria si stránku svojho majestátneho blogu… a nič. Prvotné nadšenie je preč. Inšpirácia je preč. Motivácia je preč. Otvárajú stále a stále stránku svojho blogu… nadarmo.
Čo je to za aktívny život, keď bloggerská duša ostáva iba pri pozorovaní svojho tátoša bez toho, aby sa čo len zapojila do nejakej diskusie a tak precvičila perspektívne argumentačné schopnosti debatujúc s aktívnymi teologickými esami, ktoré sa pre svoje denné poctivé kopírovanie svojho neomylného časopisu dostali mimo bloggerský Eden (resp. „výber“)? Ako sa blogger ešte môže pozrieť s čistým svedomím do svojho monitora a nazvať sa aktívnym, ak aspoň raz za týždeň nepočastuje neúprosné bloggerské plénum svojím hlbokým, odborným, vtipným, trefným a vzletne napísaným článkom?
Takto sa žiť nedá – buď si hore, alebo dole. Čím viac si budeš s nostalgiou dookola pozerať svoje články, tým väčší bude tvoj karmický dlh. A raz, za krátko, po takýchto dňoch márnosti skončíš ako nula. Tvoj budúci život bude (ako aj pri porušení prvého prikázania) horší ako si teraz, pri svojom daromnom surfovaní pomedzi blogy, myslíš. Dávaj si pozor a neber tieto slová na ľahkú váhu. Striehnem(e). Buď budeš chodiť na svoj blog s úctou, ktorá mu náleží a budeš do neho investovať svoj čas, peniaze, kreativitu a všetko ostatné, alebo skončíš ako nula a tvoje posledné veci budú horšie ako prvé. Maj sa na pozore, (tvoj) veľký Blog ťa pozoruje.
